Pooperačné využitie Andropenisu nasledujúce po odstránení plaku a jeho nahradení autológnou cievnou náhradou pri zakriveniach penisu spôsobených Peyronieho chorobou. 20. konferencia Talianskej andrologickej spoločnosti, Capri (Taliansko), október 2003 and Konferencii ESSIR, Istanbul (Turecko), november. 2003.
Diego Pozza, Claudio Barteri, Antonio Aversa, Carlotta Pozza, Francesco Barrese. Studio di Andrologia e di Chirurgua Andrologica, Nuova Villa Claudia, Rím, Taliansko
1. Úvod a ciele
Pokus o nájdenie najvhodnejšieho materiálu, ktorý by nahradil membránu penisu (tunica albuginea) pri Peyronieho chorobe nebol zatiaľ jasne definovaný. Autológne a eterológne materiály často vykazujú tendenciu k zahusťovaniu a zjazveniu, čo môže vrátiť nápravné účinky chirurgickej operácie. Niekoľko cievno-rehabilitačných metód bolo predložených, aby sa zabránilo takýmto javom. V našich testoch sme použili penis extender Andropenis na zmenšenie sekundárneho zmrštenia.
2. Podklady a metódy
Päť pacientov (vo veku od 52 do 72 rokov) s uspokojivou erekciou, spontánnou a aj za použitia Sildenafilu alebo PGE1, trpiacich zakrivením penisu na dorzálnej strane viac než o 45 ° (tak, že bránilo penetrácii) podstúpilo odstránenie dorzálneho vláknitého plaku s priekrytím miesta autológnou časťou žily.
Od 7. dňa po operácii pacienti začali cievnu „rehabilitačnú“ liečbu podávaním Sildenafil 25 mg večer obdeň po dobu 20 dní. Navyše počnúc 10. dňom pacienti začali používať Andropenis priemerne 2 hodiny denne v dopoludňajších hodinách, 2 hodiny v popoludňajších hodinách a 2 hodiny vo večerných hodinách.
Tieto výsledky boli porovnané u 5 pacientov podobného charakteru, ktorí podstúpili rovnakú operáciu a boli liečení rovnakou rehabilitáciou (Sildenafil) bez použitia penis extenderu.
3. Výsledky
Najmenej tri mesiace po operácii tých päť pacientov, ktorí pokračovali liečbou Sildenafilom a použili extender nevykázali žiadne zmenšenie veľkosti penisu ani zakrivenie penisu a mali adekvátnu penetračnú aktivitu.
Medzi zvyšnými piatimi pacientmi sme zaznamenali dva prípady progresívneho zakrivenia penisu, ktorý neumožňuje penetráciu a v jednom prípade reakciu na cievnu náhradu, ktorá podporila
nové zakrivenie. Aj keď ten druhý prípad umožňoval penetráciu, nebolo to akceptované esteticky ani psychicky pacientom, čo spôsobilo jeho nespokojnosť.
4. Závery
Odstránenie vláknitých plakov z kavernóznych telies albuginei a jej náhrada autológnou žilou dnes predstavuje vcelku kodifikovaný postup.
Prídavným použitím inhibítorov FosfoEsosolsomerase na zvýšenie kavernóznej mikrocirkulácie a použitie mechanického penis extendera sa môžeme ľahko vyhnúť reakcii na kavernóznu náhradu a garantovať chirurgické výsledky.